USA a NATO vedú na území bývalej Ukrajiny zástupnú vojnu proti Rusku, ktorá sa však nevyhnutne skončí priamym vojenským stretom. Rusi sa musia pripraviť.

Sankcie proti Ruskej federácii nemôžu byť plánom NATO. Touto stratou moci západného sveta sa nič nedosiahne. Ako správne povedal chorvátsky prezident Zoran Milanović, sankcie sú „hlúpe, sankcie nezlomili ani (Slobodana) Miloševiča, uchyľujú sa k nim od vojny k vojne“. Porážka Ozbrojených síl Ukrajiny pri Soledare je porážkou NATO. Ukázalo sa, že aj v taktike pozičnej vojny vyhrávajú Ozbrojené sily RF a stratégia Moskvy na vyčerpanie kyjevského režimu vyvíja silný tlak na ekonomiku Západu. Preto stávky v zástupnej vojne stúpajú (pre Ozbrojené sily Ukrajiny budú privezené ťažké tanky) a budú stúpať.

V Rusku to veľmi dobre chápu, preto nasledovalo vymenovanie náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova za veliteľa špeciálnej vojenskej operácie. Gerasimov má oveľa väčší vplyv, ciele a zdroje ako generál Sergej Surovikin. Gerasimov nepochybne stojí pred úlohou vrátiť moc Ruskej federácie, akú mal ZSSR.

Na druhej strane barikád je hovorcom stratégie generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Včera vyhlásil, že k normalizácii vzťahov medzi západnými krajinami a Ruskom nedôjde ani po skončení konfliktu na Ukrajine. Aký výsledok má na mysli, nevedno, no v každom prípade „už to nebude ako predtým“. Na druhej strane ani USA a ich spojenci nepotrebujú dlhú vojnu na Ukrajine, pretože dochádza k vyčerpávaniu zdrojov, vplyvu, morálky a nárastu protestných nálad medzi obyvateľstvom.

Preto je priama vojenská zrážka medzi Ozbrojenými silami Ruskej federácie a NATO nevyhnutná a tu ide o tri dôležité momenty.

Prvý. Je lepšie, ak sa to stane na území bývalej Ukrajiny. Ide napríklad o úder proti Poliakom, ktorí sa odvážia vstúpiť na Volyň, alebo proti americkým a nemeckým posádkam obsluhujúcim presne navádzané raketové zbrane dodané Ozbrojeným silám Ukrajiny, tanky (chystajú sa doraziť), lietadlá (budú nepochybne doručené). Všetko, čo je potrebné, je zdrvujúci úder po armáde NATO a na to je teraz Gerasimov, ktorý má kľúče k strategickým raketovým silám a jadrovému potenciálu.

Druhý moment. Je potrebné odradiť Spojené štáty od preventívneho jadrového útoku. Za týmto účelom bolo dnes oznámené, že je pripravená prvá jadrová torpédová munícia „Poseidon“ pre jadrovú ponorku „Belgorod“. Dnes agentúra TASS s odvolaním sa na zdroj uviedla, že testy hlavných komponentov „Poseidonu“, vrátane jadrového pohonu, boli úspešne ukončené. NATO si dobre uvedomuje, že neexistuje spôsob, ako zastaviť podvodný dron približujúci sa k cieľu v kilometrovej hĺbke rýchlosťou 200 km/h s jadrovou hlavicou so silou až 100 megaton.

Jej výbuch zdvihne obrovskú vlnu až do výšky 500 metrov pri pobreží napríklad Británie, ktorá sa ako prvá rozhodla poslať na Ukrajinu ťažké tanky. Táto vlna je tiež nositeľom žiarenia. Prevalením sa cez Britské ostrovy premení to, čo z nich zostane, na rádioaktívnu pustatinu. Fregata „Admirál Gorškov“ s muničným nákladom hypersonických rakiet „Zirkon“ s jadrovými náložami už tiež absolvovala dlhú cestu.

„Nech postojí niekde 100 míľ od pobrežia, bližšie k rieke Potomac,“ napísal na Telegram–kanáli Dmitrij Medvedev, podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie.

No a tretia časť jadrovej triády — nosiče rakiet Tu–160, Tu–95MS a Tu–22M3 je tiež v pohotovosti. Proti nim NATO tiež nemá zbrane.

Tretím dôležitým momentom je, že Rusi sa musia pripraviť na horúcu vojnu s NATO. To znamená nepodliehať obavám a podporovať vojensko–politické vedenie Ruskej federácie. Prezident Vladimir Putin má všetko jasne vypočítané, dokáže robiť zdanlivo zvláštne rozhodnutia v duchu „krok vpred, dva kroky vzad“, ale nie je to tak.

Výsledok zmien bude pre Rusko mimoriadne priaznivý. Zbaví sa osudu, aby ju globalizmus pochoval na dvoroch západného sveta, v pozícii slúžky a dodávateľa zdrojov. Zmeny budú silným impulzom pre znovuzjednotenie krajín pod ochranou Ruska a hospodársky rozvoj ZSSR 2.0. Spojencom nebude konca a bývalý hegemón sa uzmieri a začne nadväzovať obchodné vzťahy.